Kaktusár poprvé v Afrike

Podělte se se svými zážitky z výprav za kaktusy a sukulenty do lokalit jejich přirozeného výskytu
Podeľte sa so svojimi zážitkami z výprav za kaktusmi a sukulentmi do lokalít ich prirodzeného výskytu
Uživatelský avatar
miro
Administrátor
Administrátor
Příspěvky: 608
Registrován: 31 srp 2009, 08:37
Bydliště: Trenčín a Liptov
 poděkoval: 74 krát
Obdržel poděkování: 35 krát

Kaktusár poprvé v Afrike

Příspěvekod miro » 09 říj 2013, 08:11

Afrika, ako čarovná krajina ma tiež mátala v detských predstavách už dávno. Ale ako išiel čas, predsa len to vyhrala Južná Amerika. O sukulentoch som sa už dačo dočítal a aj dačo som dopestoval. Ale aj tak som považoval kaktusy za tie naj. Pretože som chcel splniť dávny sen mojej manželky, dohodol som sa v rodine a pripravil jej dovolenku v Afrike. Ako destinácia bola vybraná Keňa a Tanzánia. To pre množstvo zvierať. Ja som chcel aj Etiópiu a Somálsko, ale tam by videla asi len dáku tu jaštericu. Čakal som aj stretnutie so sukulentnou flórou a že si troška prejdem terén s fotoaparátom v ruke.

Príprava na cestu bola vlastne jednoduchá. Najskôr som si obehol naše cestovky a potom tie Rakúske a Nemecké. Naše cestovky nemali úspech. Prečo? Oni sa nedokážu prispôsobiť požidavoam klienta. Prosto tu máte termín a kam a kedy a ako a hotovo. A predražené :) Akosi ešte nenastal ten správny čas, aby sa dokázali pripraviť na individuálnu klientelu a jej požiadavky. To na druhej strane Rakúske a Nemecké cestovky nemajú problém. Im nevadí, že termín a počet dní si stanovíte, lokalitu a miesto pre ubytovanie si nahodíte podľa seba, dopravu lietadlom vám navrhnú v niekoľkých variantoch, zabezpečia vám autá a vodiča, zabezpečia vám doprovod miestnych terénu znalých a keď treba aj ozbrojený doprovod. Proste toto všetko si krásne vykomunikujete z kresla v obývačke pekne po webu. A že niekto nevie nemecky? Ani ja, no a čo, strejda Google to poprekladal a ako sme si dokázali pokecať aj o maličkostiach. Nakoniec tam kam sme chceli sme potrebovali základnú angličtinu. Netreba citovať básne a klasickú literatúru, stačí taková ta "na prežitie". A trochu tej srandovnej Svahilštiny sa dá naučiť. Je to tam síce ako druhý úradný jazyk, ale aj tak plno domácich na samotách má jazyk zamotaný len do svojho domorodého jazyka. A učiť sa plno rôznych "mlaskacích a štikútajúcich" jazykov nemá cenu. Úsmev, ruky a palička s pieskom stačí a dohodnete všetko.
Slovo "Balkón" je od slova "Kaktus" a ne od slova "Prádlo" a pravda dneška bývají pouze omylem zítřka

Uživatelský avatar
miro
Administrátor
Administrátor
Příspěvky: 608
Registrován: 31 srp 2009, 08:37
Bydliště: Trenčín a Liptov
 poděkoval: 74 krát
Obdržel poděkování: 35 krát

Re: Kaktusár poprvé v Afrike

Příspěvekod miro » 09 říj 2013, 08:12

Cestovanie lietadlom je krásná vec. Pokiaľ máte dosť času. No on ten čas je niekdy dosť relatívny, že máme na prestup skoro hodinku? Hej, ale nesmie sa dačo pokaziť pri výstupu z prípoja a nesmie to byť Frankfurt. Teda kto vie vie, kto nevie tak je to letisko ako hrom a po prvom vcucnutí do jeho útrob z meškajúceho letu je to pretek. V dnešnej dobe kontrola na kontrole. Asi najlepšie je cestovať bez zavazdla a v plavkách len s pasom a palubným lístkom v ruke. Ale stihlo sa to, už ako posledný, čo ich aj vyvolávali, ale stihli. Sadnem a upravím sedačku a spokojne si chrápem až do okamihu podávania večere a potom pozerám film a počúvam hudbu a zasa spím až do raňajok a už je tu Addis Adeba. Letisko útulné, ale má svoje ale.

Tu sa skutočne ukazuje miešanie národov, náboženstva a kultúr. Prvé prekvapenie je na WC. Kadečo už človek zažil, ale čajníky na vecku ... a už viem na čo sa to hodí. Nie mne, ale druhým, čo bez čajníku na vecko nejdú. Druhé je, že na letiskách sa nefajčí, teda nefajčí cigárka a tak sú na to také „telefónne“ búdky. Zatiaľ čo vo Frankfurtu máte odsávanie tu v Addis Adebe to proste mená strop a hotovo. Ale priestor je vyčlenený. No a kto nechce tam, sadne si na kávičku alebo čajíček a zahulí si normálka v hale. Tetovanie a motorkár? Ale už nie, tetovanie patrí ženám, a to prosím nie len tak obyčajné tetovanie a pomalovanie. Hneď vedľa sedí partička asi z Indie. Majú taký čudesný hrniec a celá família dlabe z jednoho hrnca. Podľa zavazadiel a oblečenia a hodiniek je jasné, že tu nejde o chudobu, ale o kultúru. Proste to tak u nich chodí. Na druhej lavičke sedí dáky zarastený ujko s dredami a klubúkom. Vedľa seba zo desať kufrov a len kuká spod fúzov okolo seba. A zrazu ide celá taká skupina zarastených s dredami a klubúkmi na hlave. Len jeden má na hlave krajkovú prťavú čiapočku. Nerozumel som ani prd, asi hebrejština. Okolo idúca skupina v nočných košeliach na ne zazerala a medzi sebou vykrikovali a dvíhali ruky. Bez klackov, zatiaľ. Našincov zo sveta, ktorý spoznáme tam stretneme tiež, v pohode, sluchátka strčená až za bubienky a nezáujem o nič. No a cestujúci z ryžových krajín (ja ich neviem stále rozoznať) sú tu tiež a nie málo, a sú to turisti čo sa stále len dohadujú pod informačnou tabuľou. Je ráno a tak je celé letisko také ospalé a pomalu sa zobúdza. V kšefte som dokúpil potrebné zásoby, ako sú cigaretky pre „darčeky“ (no nekúp keď chcú len 1€ za škatuľku) a dáke cukríky. No mrzí ma, že len čo som pri vstupe na letisko vytiahol foťák, hned ma zriedenec upozornil, že to teda nie. A nespustili z nás oči až kým sme neboli na ceste do litadla. Tak si nás dáko odovzdávali. A zistil som, že skoro každé miesto na letisku malo takého „dozorovateľa“. A tak nemám fotky. To je teda škoda, pretože takéto pomiešanie kultúr a národov som nevidel.

A už hľadám naše lietadlo. No a to nikde. Kto mal zasa vedieť, že je tam ešte jeden starý terminál, keď nikde nebola žiadna ceduľka. Ale našli sme a letíme smer Tanzánia, kde je plánované medzipristátie nášho autobusu. Kačka na obed dobrá, šalátik tiež. Recept som sa nedozvedel, že im to proste strčia do lietadla. Medzipristátie pod Kilimandžárom je zážitok. Fúkalo, krátka dráha a šofér asi nevidel na cestu alebo spal. Aj letušky nad tím krútili hlavou a prežehnávali sa. Teda asi, lebo len zalamovali rukama a kukali tam hore a boli zelené. Spolucestujúci vystupovali a nastupovali a mňa nechceli pustiť von. Musel som ostať stáť na poslednom schodíku tých letiskových schodov. Proste som nesmel do Tanzánie, pretože som tam nemal lístok a imigračný úradník by mi musel dať víza. Dať nie ale predať. No a kupujte víza, keď by to bolo na desať minút. Tak zasa sadnúť a štartujeme. Buď sa pilot prebral, ale to zobral druhý, štar parádny a už kukám na krásu zasneženého Kilimandžára. Škoda že sa nedá otvoriť okienko a sáhnuť si na neho. Podáva sa káva a už sadáme v Mombase.

Prelet nad miestnou vilovou štvrťou .... asi, pretože to všetko bola výstavba veľkosti našich garáží a malo to strechy z vlnitého plechu a nie z banánových listov. Vypísať papier a pridať žiadosť o víza. U okienka fotka a otlačky prstov, všetkých na rukách. Potom 40€ na hlavu za nálepku a sme dnu. Sme ozaj v Keni. Ešte kufre a colná kontrola. Na otázku koľko parfému veziem a odpovedi že nič, ani nekotrolovali kufre a príručné batožiny. Ani rentgén a hvízdacie brána. A tak sme prepašovali do Keňe o dva litre Bolešovskej slivovice naviac. Moja si hneď pred letiskom zapálila fajku mieru a kochala sa okolím. Toľko zamračených ksichtov, čo na ňu začalo zazerať som v živote nevidel. Párkrát potiahla a radšej to típla a schovala sa za môj chrbát. A už tu máme odvoz, klimatizovaný miniautobus pre dvadsiatich. Ideme šiesti. Pred letiskom policajná kontrola a upozornenie, ste cudzinci a tak nefotiť, nie je to tu pokojné a dosť to nesiera ľudí. Aj tak potajomky po ceste cez okno sem tam mačkám spúšť. Ale nestačím sa čudovať a nestačím sa krútiť a nestačím si všetko pamätať a nie to ešte fotiť. Už viem, prečo ich to fotenie nasiera.
Slovo "Balkón" je od slova "Kaktus" a ne od slova "Prádlo" a pravda dneška bývají pouze omylem zítřka

Uživatelský avatar
miro
Administrátor
Administrátor
Příspěvky: 608
Registrován: 31 srp 2009, 08:37
Bydliště: Trenčín a Liptov
 poděkoval: 74 krát
Obdržel poděkování: 35 krát

Re: Kaktusár poprvé v Afrike

Příspěvekod miro » 09 říj 2013, 09:23

Prvá neskutočná vec, oni si jazdia v protismere. Teda vľavo. Ale že jazdia ...to sú preteky. Dopravné značky som nezbadal žiadne, okrem jednej čudnej križovatky, kde si aj tak náš autobus išiel kade chcel, pretože to zobral ozaj v protismere vpravo. Vodičský más dlho, viacej ako 40 rokov a aj keď sa kadečo aj na našich cestách zmenilo, teda na tunajšú premávku nemáme. To sa nedá ani popísať ten „mumraj a chaos“. Jo autá od starých vojnových vykopávok až po moderné superluxusné. A v tom ťahači vozíkov ... nie kára, ale taký prívesný vozík na nákladiak. Náprava asi z malého nákladiaka a na tom korba s foršní a do toho zavesený uťahaný ťahač jednochlapový. Niekedy skôr mušia váha. Však len ten náves musí byť ťažký a čo potom náves s nákladom. Trojkolkové moto, taký nákladný velorex. Pekné, to by sa nám hodilo na prevážanie debniček s kytkama na zimovanie a hneď vedľa moto zo sajdkárou upravenou na náklad. Hmmm asi to nešarapatí STK, pretože plno týchno motohybou nemá ani číslo. U nás platí pravidlo pravej ruky. Tu platí pravidlo zadnej nohy a ešte neviem ktorej. Ja sadnúť za volant, tak hádam prekonám alespoň prvú križovatku. Možná. To človek nevie, kto má pred čím prednosť a v ktorom smere, ale v žiadnom prípade to nie je húkajuca sanitka alebo policajti s majákom. Sa museli pekne zaradiť a ísť až na miesto, kde to predbehli po chodníku. Teda pokiaľ to bol chodník. No ale mali sme prednosť pred stádom kôz čo sa hnalo mestom a zastavili sme pred prechádzajúcou kravou. Tak že asi prednosť sa tu dáva aj podľa viery a veľkosti nárazníka. Cesta hrbatá, ale naschvál hrbatá. Každých hádam 500 metrov hrb po celej šírke. To aby sa doprava moc nezrýchľovala. Policajné kontroly sú tiež, a či to bola náhoda, na všetkých troch „vládla“ šéfová s palicou v ruke a chlapi makali. Ona vybrala kto na kontrolu a čo kontrolovať. Vyberala miestnych, kde sedeli turisti a na vozidle bola taká pekná séria nálepok, asi potvrdenie o zaplatení a potvrdenie o dákej spôsobilosti vozidla a vodiča, tak mávnutím ukázala „švihaj ďalej“.
V Mombase nestihli postaviť jeden most a tak tam chodia kompy. „Nastupujú“ najskôr autá a čudesné vozítka a potom dav. Ako sa plavíme, kukám na dav a dav kuká na mňa. Tak vyťahujem foťák a dav dvíha ruky a v rukách sem tam palica. Tak foťák s úmevom schovávam. No čo, asi nie sú na fotení. Náš doprovod ma sprdol. Momentálna situácia čo do nálad tunajších nie je dvakrát ružová, mocipáni im dačo mali dať a namiesto toho im vzali. Teda neviem čo sa im ešte dalo zobrať. Děti do školi čisté a vo všakovatých uniformách. Asi čo škola to iný úbor. Trhovci s balíkom na hlave a potom plno ostatných čo nemali nič. Na druhej strane zátoky pri ceste stánky, teda stánky, tu som potajomky už aj fotil. Najviac sa tu predávajú manželské postele. Také dvojposteľe a neskôr som aj zistil, že to sú vlastne rodinné postele. Rozmer 250x200 cm je normálka. Chlap si tu môže zobrať viacej žien, tuším že štyri. No a uznáte že to sa do našej postele nezmestí. Inakšie predávali všetko. Vodič si potreboval poklebetiť a tak sme stáli u jedného pseudostánku, kde sa predávali ozubené kolesá. Všetky hrdzavé a všetky rovnaké. Až neskôr som sa dozvedel, že sa tu predáva všetko. Aj veci na dve veci. Nemáš peniaze, vymenia za iné veci na dve veci a rozšíri sa sortiment. No a na čo sú tie ozubené kolesá? No na dve veci, ale niekde to predávajúci vyštrachal a tak predáva. Nefunguje tu totiž výkup železa. To by mali u nás tiež zakázať. A tak koľajnice v prístavu čo už nie je prístavom ale „obytnou“ zónou sú na mieste a starý žeriav si tam spokojne stojí. Konečne vodič doklebetil a ideme po prvú zákrutu. A tu nás čaká prepadnutie tunajším „banditos“. Paviáni si sedia na ceste a nemajú sa k odchodu. Namiesto odchodu sa chcú dostať do autobusu hoci aj cez vetracie okienko na streche, ale nemajú lístky a tak vodič s trúbením a pusteným stieračom pokračuje. Opice sú riadne drzé a keď samci ukazujú zuby .... teda majú dobrého dentistu. O pár dní som sa s takým húfom stretol a jediné čo ozaj pomáha je byť ešte viacej drzý ako tie opice a mať v rukách poriadne drúky. Konečne sme sa vymotali a pár kilometrov a sme na mieste. Pri ceste to bola samá kokosová palma z tichomorských diaľav, prerastené opuncie, nádherne kvitnúce plumérie a "žltý" oleander z Mexika. No nazdar, tak hľa ... to je tá vegetácie Afriky? Uvidíme.
Slovo "Balkón" je od slova "Kaktus" a ne od slova "Prádlo" a pravda dneška bývají pouze omylem zítřka


Zpět na „Výpravy za kaktusy a sukulenty - Výpravy za kaktusmi a sukulentmi“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host