
Crassulaceae
je to normálne?
Dnes pri kontrole citrusov som si všimol kvitnúcu crasulu (zimujem ich spolu na nevykurovanom schodisku). To by nebolo nič mimoriadne, že kvitne, keby nekvitla túto zimu už druhý krát.(najprv v decembri a teraz 1.3. zas) Je to normálne?


-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Crassulaceae
Túto tému som chcel otvoriť už dávnejšie,totiž v rámci spestrenia zbierky ma začali zaujímať nielen mrazuvzdorné kaktusy,ale aj sukulenty.
Prečo "len" mrazuvzdorné?Pretože téma zimovzdorných Crassulaceae je veľmi rozsiahla/veď ja osobne mám na skalke cez 40 taxónov zimovzdorných Sedum/ a je to iná problematika, hoci u niektorých taxónov sa môže mrazuvzdornosť a zimovzdornosť prelínať.
Mrazuvzdorné Crassulaceae sa dajú pestovať aj ako iné nemrazuvzdorné s rovnakým spôsobom zimovania v bezmrazých priestoroch.Ale okrem ušetrenia priestoru pri zimovaní v nevykurovanom skleníku,má toto zimovanie aj iný význam.Lebo taká slabo osvetlená pivnica je pri dodržaní iných podmienok /sucho,chladno/ pre zimovanie kaktusov dobrá,ale sukulenty z čeľade Crassulaceae sa zvyknú viac či menej nezdravo vyťahovať/aspoň u mňa/,alebo sa mýlim?Pri prezimovaní v skleníku je ich vzhľad rozhodne lepší,kompaktnejší.
Ale je tu riziko zamrznutia rastlín,preto je dobrá každá skúsenosť či už kladná alebo záporná o odolnosti pred mrazom jednotlivých taxónov,o spôsobe pestovania a veciach s tým súvisiacich.
Na úvod uvediem taxón,ktorý je už spomenutý v tomto fóre. Ide o Graptopetalum paraguayense,ktorým chcem dokumentovať prečo som zvolil taký široký záber,celú čelaď Crassulaceae.Veď hoci v tomto prípade ide o dobre identifikovateľné rastliny, boli okrem uvedeného už pomenované ako Echeveria, Cotyledon, Sedum,Pachyphytum ... Takto bude zaručené aj pri iných taxónoch,aby boli v jednej téme,veď sú tu navyše aj medzirodové hybridy,z ktorých tiež niektoré sú uvádzané ako mrazuvzdorné/napr.Graptosedum/ .
Na záver môjho príspevku niekoľko fotozáberov na spomínaný taxón Grapt.paraguayense.V porcelánovej nádobe rastie a obnovuje sa už niekoľko rokov:
V mojich podmienkach prezimuje v nevykurovanom skleníku v úplne suchom substráte,tak ako Husi uvádzal znesie aj -16 st.C.
Zvyčajne niekoľko stoniek zamrzne,ale nie ako bolo spomínané koncové listové ružice/tie ale môžu,ale nemusia zhniť následne/.
Tieto rastliny sa dokážu rozmnožiť v podstate z každého listu, pre istotu prezimujem jednu rastlinku aj v pivnici,ale tie zo skleníka sú až na začiatok vegetácie krajšie a kompaktnejšie.
Prečo "len" mrazuvzdorné?Pretože téma zimovzdorných Crassulaceae je veľmi rozsiahla/veď ja osobne mám na skalke cez 40 taxónov zimovzdorných Sedum/ a je to iná problematika, hoci u niektorých taxónov sa môže mrazuvzdornosť a zimovzdornosť prelínať.
Mrazuvzdorné Crassulaceae sa dajú pestovať aj ako iné nemrazuvzdorné s rovnakým spôsobom zimovania v bezmrazých priestoroch.Ale okrem ušetrenia priestoru pri zimovaní v nevykurovanom skleníku,má toto zimovanie aj iný význam.Lebo taká slabo osvetlená pivnica je pri dodržaní iných podmienok /sucho,chladno/ pre zimovanie kaktusov dobrá,ale sukulenty z čeľade Crassulaceae sa zvyknú viac či menej nezdravo vyťahovať/aspoň u mňa/,alebo sa mýlim?Pri prezimovaní v skleníku je ich vzhľad rozhodne lepší,kompaktnejší.
Ale je tu riziko zamrznutia rastlín,preto je dobrá každá skúsenosť či už kladná alebo záporná o odolnosti pred mrazom jednotlivých taxónov,o spôsobe pestovania a veciach s tým súvisiacich.
Na úvod uvediem taxón,ktorý je už spomenutý v tomto fóre. Ide o Graptopetalum paraguayense,ktorým chcem dokumentovať prečo som zvolil taký široký záber,celú čelaď Crassulaceae.Veď hoci v tomto prípade ide o dobre identifikovateľné rastliny, boli okrem uvedeného už pomenované ako Echeveria, Cotyledon, Sedum,Pachyphytum ... Takto bude zaručené aj pri iných taxónoch,aby boli v jednej téme,veď sú tu navyše aj medzirodové hybridy,z ktorých tiež niektoré sú uvádzané ako mrazuvzdorné/napr.Graptosedum/ .
Na záver môjho príspevku niekoľko fotozáberov na spomínaný taxón Grapt.paraguayense.V porcelánovej nádobe rastie a obnovuje sa už niekoľko rokov:
V mojich podmienkach prezimuje v nevykurovanom skleníku v úplne suchom substráte,tak ako Husi uvádzal znesie aj -16 st.C.
Zvyčajne niekoľko stoniek zamrzne,ale nie ako bolo spomínané koncové listové ružice/tie ale môžu,ale nemusia zhniť následne/.
Tieto rastliny sa dokážu rozmnožiť v podstate z každého listu, pre istotu prezimujem jednu rastlinku aj v pivnici,ale tie zo skleníka sú až na začiatok vegetácie krajšie a kompaktnejšie.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
V rámci testovania,som tento rok nechal v skleníku rastliny,ktoré registrujem,ale sa im veľmi nevenujem.Jednou z nich je rastlina na prvom snímku,o ktorej som doteraz predpokladal,že je to Pachyphytum oviferum/možno správne/:
Na internete nájdete možnú mrazuvzdornosť pri úplne suchom zimovaní - 7 st.C.Ale zatiaľ boli v skleníku len -2 až 3 st.C a už spodné listy na testovanej rastline "spriesvitneli" - primrzli a postupne opadali:
Preto testovanie tejto rastliny skončilo prenesením do pivnice /dá sa povedať že úspešne,lebo rastlina prežila/.Prekvapila ma však nízka odolnosť proti tým deklarovaným - 7 st.C,takže som znova prebehol internet.Zistil som,že existuje dvojník tejto rastliny a to Graptopetalum amethystinum/dajú sa ale ľahko rozoznať podľa odlišných kvetov/,kde je ale zimná tolerancia len -2 st.C.Keďže na kvitnutie rastliny si nepamätám,neviem si ju zatiaľ určiť.
Určitým podnetom,že som ju začal testovať,sú údaje od Husiho na tomto fóre,že aj Pachyphytum compactum/na internete sú uvádzané minimá -7 st.C,ako aj pri Pach.oviferum/mu vydržalo približne tie isté teploty,ako už uvedené Graptopetalum paraguayense.Husi,prosím ťa,vyjadri sa.
Na internete nájdete možnú mrazuvzdornosť pri úplne suchom zimovaní - 7 st.C.Ale zatiaľ boli v skleníku len -2 až 3 st.C a už spodné listy na testovanej rastline "spriesvitneli" - primrzli a postupne opadali:
Preto testovanie tejto rastliny skončilo prenesením do pivnice /dá sa povedať že úspešne,lebo rastlina prežila/.Prekvapila ma však nízka odolnosť proti tým deklarovaným - 7 st.C,takže som znova prebehol internet.Zistil som,že existuje dvojník tejto rastliny a to Graptopetalum amethystinum/dajú sa ale ľahko rozoznať podľa odlišných kvetov/,kde je ale zimná tolerancia len -2 st.C.Keďže na kvitnutie rastliny si nepamätám,neviem si ju zatiaľ určiť.
Určitým podnetom,že som ju začal testovať,sú údaje od Husiho na tomto fóre,že aj Pachyphytum compactum/na internete sú uvádzané minimá -7 st.C,ako aj pri Pach.oviferum/mu vydržalo približne tie isté teploty,ako už uvedené Graptopetalum paraguayense.Husi,prosím ťa,vyjadri sa.
Naposledy upravil(a) Návštěvník dne 13 pro 2011, 18:02, celkem upraveno 1 x.
s kaktusmi ma zivot bavi
- Husi
- Moderátor
- Příspěvky: 574
- Registrován: 29 srp 2010, 06:10
- Bydliště: Nitra, SR
- Poděkoval: 20 x
- Obdržel poděkování: 206 x
- Kontaktovat uživatele:
P. oviferum mám aj ja, resp. si to myslím, že mám, ale na mraze som ho neskúšal. P. compactum u mňa vydržalo určite nižšiu teplotu ako je -7st.C ale presne neevidujem akú, minimálne jednu zimu prežilo na balkóne (loggii)
v zavretom akváriu. Ale bolo to niekde pri stene, tuším v najtuhších mrazoch prihodené nejakou starou dekou, čiže tá minimálna teplota určite nebola totožná s deklarovanou minimálnou teplotou tej zimy. A to bola vtedy zrejme jedna z tých teplejších zím. Potom bolo aj tak, že mi to zmrzlo. Čiže odhadujem odolnosť tak do -10 až -12 st.C, samozrejme za sucha. Teraz ale už s mrazuodolnosťou moc neexperimentujem, predminulú zimu mi odišli aj také echinocereusy, ktoré mali jednoznačne zimu v nevykurovanom skleníku vydržať. Nemám to moc rád, keď mi odchádzajú staré rastliny...
v zavretom akváriu. Ale bolo to niekde pri stene, tuším v najtuhších mrazoch prihodené nejakou starou dekou, čiže tá minimálna teplota určite nebola totožná s deklarovanou minimálnou teplotou tej zimy. A to bola vtedy zrejme jedna z tých teplejších zím. Potom bolo aj tak, že mi to zmrzlo. Čiže odhadujem odolnosť tak do -10 až -12 st.C, samozrejme za sucha. Teraz ale už s mrazuodolnosťou moc neexperimentujem, predminulú zimu mi odišli aj také echinocereusy, ktoré mali jednoznačne zimu v nevykurovanom skleníku vydržať. Nemám to moc rád, keď mi odchádzajú staré rastliny...

-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Pred dlhším príspevkom,kde "objavím" mrazuvzdornosť jedného druhu,ešte jeden kratší.Rastlinu na snímkoch už vlastním dlhšie,ale veľmi sa jej nevenujem.Vlastne doteraz neviem o aký druh ide,vlastne ani o aký rod,či je to pachyphytum, sedum, medzirodové hybridy:pachysedum,pachyveria či iné,možno aj kultivar
Stonky tejto rastliny nedosahujú ani 15 cm a skutočná veľkosť listov je dĺžka do 4 cm,šírka do 1 cm.
Na rozdiel od predchádzajúcej rastliny ešte nevykazuje žiadne poškodenie,ale na testovanie som odstrihol len z jednej vetvičky.
Stonky tejto rastliny nedosahujú ani 15 cm a skutočná veľkosť listov je dĺžka do 4 cm,šírka do 1 cm.
Na rozdiel od predchádzajúcej rastliny ešte nevykazuje žiadne poškodenie,ale na testovanie som odstrihol len z jednej vetvičky.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
V poslednom príspevku som avizoval "objav mrazuvzdornosti" u jedného druhu,kde som to vôbec nečakal.Pred niekoľkými rokmi z dovolenkového pobytu na Francúzskej riviére som si "dovolil" doniesť pár vetvičiek/aj semien/ z tu vysadených sukulentov.Z jednej vetvičky s ružicou/rovno z campingu/mi vyrástol nižší rozvetvený ker s množstvom modrozelených ? ružíc.Po určitom čase som sa dočkal aj kvetov,kvitli počas prezimovania v málo osvetlenej pivnici.Pomyslel som si ,že asi ide o nejaké Aeonium. Tu je záber,ako to asi vyzeralo/v polovici marca/:
Nič moc,bledá vytiahnutá kvetná os s bledožltými kvetmi /navyše zastrčené v pivnici/.Všetko sa ale zmenilo v jednu jar,keď po zime som našiel v skleníku na zemi jednu odpadnutú vetvičku a na prekvapenie vôbec nepoškodenú.Hneď som ju zasadil a už vyrastený kríček som nechal ďalšiu zimu úplne nasucho prezimovať v skleníku spolu s Grapt.paraguayense.Aké bolo moje prekvapenie,že rastlina vydržala už spomínaných - 16 st.C.Pár stoniek síce namrzlo,ale dokonca neskoršie ako u spomenutého graptopetala.Tu je záber rastliny prezimovanej v skleníku presne z rovnakého dňa ako ten záber s pivnice:
Je vidieť pekne vyvinuté základy kvetenstva a približne za mesiac rastlina takto rozkvitla peknými zlatožltými kvetmi:

A nielen kvety boli neporovnateľne krajšie,pekne sa vyfarbili aj listy.Zmrznuté stonky som zrezal do zdravých pletív a pre zaujímavosť som z nich odrezal aj jednu koncovú ružicu.Tá,hoci nemala ani kúsok stonky,zakorenila a dokonca vzápätí vykvitla /chcel som ju dať ako hádanku,neverím,že by niekto uhádol - vyzerala ako echeveria/.
To som už na internete začal zisťovať,o aký druh vlastne ide.Našťastie na svojich stránkach D.Petrlíková popisuje druh Sedum palmeri - mexický rozchodník s predpokladanou mrazuvzdornosťou do -5 st.C a pri tej príležitosti aj podobný Sedum compressum.Tento býva považovaný za synonymum spomenutého druhu/na väčšine stránok,kde som ho našiel/.Ale D.Petrlíková uvádza diakritické znaky,ktoré ho od Sed.palmeri spoľahlivo odlišujú a to je tá "moja rastlina".
Prešiel som dosť stránok a u týchto spomínaných mexických rozchodníkov ozaj nejaká mimoriadna mrazuvzdornosť uvádzaná nebýva.Preto si dovolím tvrdiť,že som skutočne objavil mrazuvzdornosť tohto mexického Sedum compressum.Je na úrovni Graptopetalum paraguayense,čiže na sucho v nevykurovanom skleníku - 16 st.C.
Nič moc,bledá vytiahnutá kvetná os s bledožltými kvetmi /navyše zastrčené v pivnici/.Všetko sa ale zmenilo v jednu jar,keď po zime som našiel v skleníku na zemi jednu odpadnutú vetvičku a na prekvapenie vôbec nepoškodenú.Hneď som ju zasadil a už vyrastený kríček som nechal ďalšiu zimu úplne nasucho prezimovať v skleníku spolu s Grapt.paraguayense.Aké bolo moje prekvapenie,že rastlina vydržala už spomínaných - 16 st.C.Pár stoniek síce namrzlo,ale dokonca neskoršie ako u spomenutého graptopetala.Tu je záber rastliny prezimovanej v skleníku presne z rovnakého dňa ako ten záber s pivnice:
Je vidieť pekne vyvinuté základy kvetenstva a približne za mesiac rastlina takto rozkvitla peknými zlatožltými kvetmi:

A nielen kvety boli neporovnateľne krajšie,pekne sa vyfarbili aj listy.Zmrznuté stonky som zrezal do zdravých pletív a pre zaujímavosť som z nich odrezal aj jednu koncovú ružicu.Tá,hoci nemala ani kúsok stonky,zakorenila a dokonca vzápätí vykvitla /chcel som ju dať ako hádanku,neverím,že by niekto uhádol - vyzerala ako echeveria/.
To som už na internete začal zisťovať,o aký druh vlastne ide.Našťastie na svojich stránkach D.Petrlíková popisuje druh Sedum palmeri - mexický rozchodník s predpokladanou mrazuvzdornosťou do -5 st.C a pri tej príležitosti aj podobný Sedum compressum.Tento býva považovaný za synonymum spomenutého druhu/na väčšine stránok,kde som ho našiel/.Ale D.Petrlíková uvádza diakritické znaky,ktoré ho od Sed.palmeri spoľahlivo odlišujú a to je tá "moja rastlina".
Prešiel som dosť stránok a u týchto spomínaných mexických rozchodníkov ozaj nejaká mimoriadna mrazuvzdornosť uvádzaná nebýva.Preto si dovolím tvrdiť,že som skutočne objavil mrazuvzdornosť tohto mexického Sedum compressum.Je na úrovni Graptopetalum paraguayense,čiže na sucho v nevykurovanom skleníku - 16 st.C.
Naposledy upravil(a) Návštěvník dne 07 bře 2012, 19:09, celkem upraveno 2 x.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Ako zvyčajne,nadviažem na predchádzajúce príspevky,lebo by bolo dobre doplniť celkom pekný mrazuvzdorný párik Graptopetalum paraguayense a Sedum compressum na čo najväčšiu skupinku.Čiže testovať rastliny z čeľade Crassulaceae,kde je uvádzaná mrazuvzdornosť,možno, že prekvapia ako spomínané Sedum.Na to netreba vždy riskovať celú rastlinu,niekedy stačí nejaká oddelená vetvička...
Veľmi nádejne vyzerala jedna rastlina,ktorú som testoval pred niekoľkými rokmi/keď sme ešte nevlastnili internet/.Je to Cotyledon orbiculata,ktoré som vypestoval zo semien už dosť dávno/
V Atlase sukulentov I. z roku 1997 bola totiž táto rastlina prezentovaná ako horská až vysokohorská s najlepšími podmienkami kultúry: v lete pestovanie vonku ,v zime v nevykurovanom skleníku,kde u nich prežíva bez problémov až
-20 st.C/dokonca porovnávaná s mrazuvzdornými opuntiami/. Ten internet som spomenul úmyselne,lebo teraz si na ňom nájdete,že rastliny majú zimné minimum okolo -4 st.C.A vtedy,keď som čakal odolnosť -20st.C,tie rastliny " spoľahlivo" pri -4 st.C zamrzli.Lenže nie je orbiculata ako orbiculata,dnes je do tohto taxónu zaradených množstvo neuveriteľne odlišných rastlín.Ale v tom atlase J.Halda/aj keď ako vždy "trošku" nadsadzuje/uvádza fotozáber krásne kvitnúcej rastliny z konkrétneho stanoviska z Lesotha,v oblasti hory Thabana Ntlenyana/ktorá je svojou nadm.výškou 3514 m n.m.najvyššou horou Afriky na juh od rovníka/z nadmorskej výšky 3250 m n.m.Na internete som z tej oblasti našiel min.teplotu z roku 1967 cez -20 st.C.
J.Halda ďalej uvádza jednoduché pestovanie a radí túto rastlinu k najozdobnejším sukulentom.A tu nastáva otázka:dali by sa tieto konkrétne "Haldove" rastliny/alebo ich semená/ reálne niekde zohnať?
Veľmi nádejne vyzerala jedna rastlina,ktorú som testoval pred niekoľkými rokmi/keď sme ešte nevlastnili internet/.Je to Cotyledon orbiculata,ktoré som vypestoval zo semien už dosť dávno/
V Atlase sukulentov I. z roku 1997 bola totiž táto rastlina prezentovaná ako horská až vysokohorská s najlepšími podmienkami kultúry: v lete pestovanie vonku ,v zime v nevykurovanom skleníku,kde u nich prežíva bez problémov až
-20 st.C/dokonca porovnávaná s mrazuvzdornými opuntiami/. Ten internet som spomenul úmyselne,lebo teraz si na ňom nájdete,že rastliny majú zimné minimum okolo -4 st.C.A vtedy,keď som čakal odolnosť -20st.C,tie rastliny " spoľahlivo" pri -4 st.C zamrzli.Lenže nie je orbiculata ako orbiculata,dnes je do tohto taxónu zaradených množstvo neuveriteľne odlišných rastlín.Ale v tom atlase J.Halda/aj keď ako vždy "trošku" nadsadzuje/uvádza fotozáber krásne kvitnúcej rastliny z konkrétneho stanoviska z Lesotha,v oblasti hory Thabana Ntlenyana/ktorá je svojou nadm.výškou 3514 m n.m.najvyššou horou Afriky na juh od rovníka/z nadmorskej výšky 3250 m n.m.Na internete som z tej oblasti našiel min.teplotu z roku 1967 cez -20 st.C.
J.Halda ďalej uvádza jednoduché pestovanie a radí túto rastlinu k najozdobnejším sukulentom.A tu nastáva otázka:dali by sa tieto konkrétne "Haldove" rastliny/alebo ich semená/ reálne niekde zohnať?
s kaktusmi ma zivot bavi
- miro
- Administrátor
- Příspěvky: 625
- Registrován: 31 srp 2009, 08:37
- Bydliště: Trenčín a Liptov
- Poděkoval: 81 x
- Obdržel poděkování: 49 x
Grékom zobrali na kúrenie, tak až nasledujúce roky budú produkovať mrazuodolné. Ono strašne veľa sukulentov vydrží, nesmú byť moc nachlastané a pokiaľ ich máš do mínusových 5° v skleníku, na sucho, tak sa dá povedť dobré. Ale nie pochopitelne Madagaskar a podobné špeky. Stačí sa kuknúť na počasie v JAR či Namíbia, v horách i riadne mrzne, ale sneh nieje, taká ta suchá zima. Ale aj v zime nezabudni na ventilátor, aby sa vzduch hýbal. Na niektorých prednáškach chalani kázali aj fotky, kedy litopsíky a iné boli zamrznuté, ale slnko ich každý deň aj troška zohrialo. Tak že pokus - poriadny zaizolovaný skleník a veľký aby to malo akú takú zotrvačnosť pri zaslnení a sucho, moc sucho.
Slovo "Balkón" je od slova "Kaktus" a ne od slova "Prádlo" a pravda dneška bývají pouze omylem zítřka
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Miro,ten môj skleník je skôr "deravý" ako izolovaný,ale tie spomínané 2 taxóny/+delospermy,nejaké talinum a samozrejme mrazuvzdorné kaktusy/ to vydržia.Ale už Husi vo svojom príspevku ma priviedol na myšlienku,kedy by ten skleník bolo treba čo najlepšie zaizolovať.Totiž tých rastlín z čelade Crassulaceae s mrazuvzdornosťou cez -10 st.C je rozhodne viac - skúsiť ich v čase najväčších mrazov zakryť nejakou starou dekou a keď sa to osvedčí,to by už mohla byť celkom početná skupina,ktorá by v zime nezaberala miesto v pivnici/najmä,keď už nie je/.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Miro,pri tom tvojom siahodlhom zozname som najprv zaváhal,či ten kaktusár z Helmutovíc nie je fiktívny a skutočne na internete sa mi nepodarilo tie Helmutovice nájsť/hoci dokonca som našiel aj poľnohospodársku usadlosť z nášho okresu/...
Je jasné,že to nie je zoznam testovaných rastlín,lebo na to by bolo treba niekoľko životov.Navyše tie stupne u mnohých taxónov mi boli akosi dôverne známe,takže vyzerá to na zoznam vypracovaný z rôznych údajov na internete.Preto ho treba považovať za informáciu o niektorých rastlinách,ktoré vykazujú nejaký stupeň mrazuvzdornosti.Niektoré tam ani nemuseli byť zaradené/ale zas by ten zoznam bol kratší
/,pretože z praktického hľadiska je zbytočné testovať rastliny,kde nie je predpoklad minimálnej tolerancie aspoň - 7 st.C s tým,že niektoré môžu prekvapiť,alebo pre tých pestovateľov,ktorí v zime temperujú skleník napr.do minima -10 st.C.
Okrem reálnych údajov sú tu niektoré vyslovene zavádzajúce napr.Echin.reichenbachii,jeden z najodolnejších,rozhodne cez -20 st.C,tu má uvedených len -12 st.C a to ani nehovorím o jednej z najodolnejších opuntií zo skalky Op.phaeacantha,ktorá je postavená na úrovni Feroc.wislizenii -12 st.C
Môže to čiastočne byť spôsobené tým,že nie sú uvedené žiadne zberové čísla,ani lokality,ktoré sa mrazuvzdornosťou značne líšia,nehovoriac ani o tom,že aj pri rovnakých taxónoch sa niekedy údaje na internete značne líšia.
Dôležitý je aj spôsob testovania.Preto ,ak niekto napíše,že v jeho temperovanom skleníku na minimum -10 st.C prezimovali tie a tie druhy,ešte to neznamená skutočný stupeň mrazuvzdornosti /môže byť aj dvojnásobný/,takže opísať -10 st.C bez ďalších informácií je zavádzajúce
A keďže sme v téme mrazuvzdorné Crassulaceae,z tohto zoznamu vyplýva možnosť dosť vysokej mrazuvzdornosti u niektorých ďalších Sedum
.

Je jasné,že to nie je zoznam testovaných rastlín,lebo na to by bolo treba niekoľko životov.Navyše tie stupne u mnohých taxónov mi boli akosi dôverne známe,takže vyzerá to na zoznam vypracovaný z rôznych údajov na internete.Preto ho treba považovať za informáciu o niektorých rastlinách,ktoré vykazujú nejaký stupeň mrazuvzdornosti.Niektoré tam ani nemuseli byť zaradené/ale zas by ten zoznam bol kratší

Okrem reálnych údajov sú tu niektoré vyslovene zavádzajúce napr.Echin.reichenbachii,jeden z najodolnejších,rozhodne cez -20 st.C,tu má uvedených len -12 st.C a to ani nehovorím o jednej z najodolnejších opuntií zo skalky Op.phaeacantha,ktorá je postavená na úrovni Feroc.wislizenii -12 st.C

Môže to čiastočne byť spôsobené tým,že nie sú uvedené žiadne zberové čísla,ani lokality,ktoré sa mrazuvzdornosťou značne líšia,nehovoriac ani o tom,že aj pri rovnakých taxónoch sa niekedy údaje na internete značne líšia.

Dôležitý je aj spôsob testovania.Preto ,ak niekto napíše,že v jeho temperovanom skleníku na minimum -10 st.C prezimovali tie a tie druhy,ešte to neznamená skutočný stupeň mrazuvzdornosti /môže byť aj dvojnásobný/,takže opísať -10 st.C bez ďalších informácií je zavádzajúce

A keďže sme v téme mrazuvzdorné Crassulaceae,z tohto zoznamu vyplýva možnosť dosť vysokej mrazuvzdornosti u niektorých ďalších Sedum

Naposledy upravil(a) Návštěvník dne 23 pro 2011, 22:55, celkem upraveno 1 x.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
V podstate súhlas,stačí napr.tú istú rastlinu prestať polievať o mesiac skôr a to je niekedy sakra veľký rozdiel.Práve preto je dôležité uviesť,za akých pestovateľských podmienok bola rastlina testovaná.
Ale na druhej strane/hoci niekedy bývajú neuveriteľné výnimky/, ten istý druh z lokality,kde v zime bývajú dvojnásobné mrazy, by predsa len mal byť mrazuodolnejší.../,túžim po tých "Haldových" Cotyledon orbiculata/viď 1.strana/.
Ale na druhej strane/hoci niekedy bývajú neuveriteľné výnimky/, ten istý druh z lokality,kde v zime bývajú dvojnásobné mrazy, by predsa len mal byť mrazuodolnejší.../,túžim po tých "Haldových" Cotyledon orbiculata/viď 1.strana/.
s kaktusmi ma zivot bavi
-
- Příspěvky: 342
- Registrován: 05 led 2011, 20:36
- Bydliště: Zl.Moravce
- Poděkoval: 11 x
- Obdržel poděkování: 22 x
Taký dodatok k testovaniu,veď nemôžeme vždy začínať od základu a testovať už rokmi overené taxóny/a je ich v celej kaktusársko - sukulentárskej ríši dosť/.Stačí len pozorne čítať zásadné údaje,ktoré sa hlavne týkajú zálievky,kedy posledný krát poliať event.kedy by už substrát mal byť suchý.Či substrát má byť striktne suchý,či určitá vlhkosť nevadí a pod.Dosť dôležité je v uzavretých priestoroch skleníkov alebo parenísk,koľko slnka v zime dostávajú,či sa tieto priestory zvyknú prehrievať,či nie - to sú tie individuálne odchýlky.
Na záver:Neviem či táto téma Mrazuvzdorné/nie zimovzdorné / Crassulaceae je vhodná na všeobecné úvahy o mrazuvzdornosti, pretože v tejto čeľadi sa o testovaní na mrazuvzdornosť toho veľa nedozviete,je to skutočne "pole neorané"...
Už v prvom príspevku som uviedol,že hlavným zámerom tohto zisťovania,je rozšíriť množstvo sukulentných rastlín,ktoré by mohli s ochrannou či bez nej prezimovať v nevykurovanom skleníku a tak rozšíriť sortiment pestovaných sukulentov pre tých,čo nemajú pre nich vhodné zimovacie priestory.Zdá sa ,že takýchto rastlín/a celkom zaujímavých/ by mohlo byť relatívne dosť,len sú zatiaľ málo rozšírené,v podstate nepoznané a tobôž nie odskúšané.
Na záver:Neviem či táto téma Mrazuvzdorné/nie zimovzdorné / Crassulaceae je vhodná na všeobecné úvahy o mrazuvzdornosti, pretože v tejto čeľadi sa o testovaní na mrazuvzdornosť toho veľa nedozviete,je to skutočne "pole neorané"...
Už v prvom príspevku som uviedol,že hlavným zámerom tohto zisťovania,je rozšíriť množstvo sukulentných rastlín,ktoré by mohli s ochrannou či bez nej prezimovať v nevykurovanom skleníku a tak rozšíriť sortiment pestovaných sukulentov pre tých,čo nemajú pre nich vhodné zimovacie priestory.Zdá sa ,že takýchto rastlín/a celkom zaujímavých/ by mohlo byť relatívne dosť,len sú zatiaľ málo rozšírené,v podstate nepoznané a tobôž nie odskúšané.
s kaktusmi ma zivot bavi
- miro
- Administrátor
- Příspěvky: 625
- Registrován: 31 srp 2009, 08:37
- Bydliště: Trenčín a Liptov
- Poděkoval: 81 x
- Obdržel poděkování: 49 x
Pri jednom našom autovýšlapu sme po ceste riešili problematiku "kam s celou zbierkou na zimu" a našli sme unikátné riešenie. Pre pestovateľov klasických sukulentov, ktoré to prečkajú hocikde v byte alebo na skrini, tam skutočne problém nie je. Ale chúlostivé druhy alebo pri nedostatku miesta je to problém. Pri našom rozbore podmienok v našich podmienkach sme si na pomoc zobrali metodiku ukladania biologického a teda aj botanického materiálu v tekutom dusíku. Nezľaknite sa, nebudete potrebovať tekutý dusík. Tak že postup pre uloženie aj pomerne rozsáhlej kolekcie je skutočne jednoduchý a nie je až tak finančne náročný, teda v každom prípade nepomerne lacnejší ako vykurovať skleník. Pri prepočte na to vychádza celkom málo, asi tak maximálne do 250 € za rok a to pri porovnaní s prevádzkou skleníka je málo. Pokiaľ dokážeme rastliny uložiť prostokorenné, je to výhodnejšie, pretože potrebujeme menej mieta pre viacej rastlín a tak náklady na ročnú prevádzku klesajú až na tretinový cenu. Tak že posúdime každý sám, či náklad na prevádzku tak 80 € ročne stojí za to mať celú kolekciu sukulentných rastlín a to či ide o čisté "pravoverné"sukulenty alebo o kaktusy, o tom nerozhoduje. Dokonca sa dá takto uložiť aj kolekcia orchidejok alebo citrusov, nie je podstatné čo petujeme. Ide o postup ako to urobiť. Tak že v tom aute ako si tak ideme, padol aj záver. Rastlinky je najlepšie vybrať z črepníkov, riadne očistiť od substrátu. Dokonca nám pre tento technologický postup nevadia ani škodcovia, či už vlnatka alebo pavúčik, proste nič. Tak že sú tu následujúce úspory aj s používanim a vlastne nepoužívaním chémie či času potrebného na pravidelné presádzanie rastlín a s večným bojom zo škodcami.
Slovo "Balkón" je od slova "Kaktus" a ne od slova "Prádlo" a pravda dneška bývají pouze omylem zítřka
-
- Příspěvky: 36
- Registrován: 15 říj 2007, 21:22
- Bydliště: Stupava
- Poděkoval: 0
- Obdržel poděkování: 6 x
Teóriu o pestovaní pri nízkych teplotách som už skúšal. Princíp je ten, že sa otočí teplomer, vlastne teplota: teplota nesmie stúpnuť nad určitú hodnotu (naopak, ako pri bežnom pestovaní).
Napr.: ECE rigidissimus rubispinus je takto mrazuvzdorný asi do -15°C. Pri stúpnutí teploty nad túto hodnotu sa rastlina začína roztápať a hynie.
Výhody tohto pestovania sú: minimálna (nulová) zálievka, žiadne hnojenie, žiadny škodcovia, nevýhodou väčšinou žiadne kvety, ak sa však vystihne moment prechodu z teplého na mrazové pestovanie, aj toto nie je problém...
Miro, nepatrilo to do rubriky 01/04/2012?
Napr.: ECE rigidissimus rubispinus je takto mrazuvzdorný asi do -15°C. Pri stúpnutí teploty nad túto hodnotu sa rastlina začína roztápať a hynie.
Výhody tohto pestovania sú: minimálna (nulová) zálievka, žiadne hnojenie, žiadny škodcovia, nevýhodou väčšinou žiadne kvety, ak sa však vystihne moment prechodu z teplého na mrazové pestovanie, aj toto nie je problém...
Miro, nepatrilo to do rubriky 01/04/2012?