Crassulaceae

[janoTV]

Dnes pri kontrole citrusov som si všimol kvitnúcu crasulu (zimujem ich spolu na nevykurovanom schodisku). To by nebolo nič mimoriadne, že kvitne, keby nekvitla túto zimu už druhý krát.(najprv v decembri a teraz 1.3. zas) Je to normálne?

[Filord]

Určite, nič mimoriadne, väčšinou kvitnú len raz, no keď má správny stimul aj viackrát do roka.

[Alojz]

Túto tému som chcel otvoriť už dávnejšie,totiž v rámci spestrenia zbierky ma začali zaujímať nielen mrazuvzdorné kaktusy,ale aj sukulenty.
Prečo "len" mrazuvzdorné?Pretože téma zimovzdorných Crassulaceae je veľmi rozsiahla/veď ja osobne mám na skalke cez 40 taxónov zimovzdorných Sedum/ a je to iná problematika, hoci u niektorých taxónov sa môže mrazuvzdornosť a zimovzdornosť prelínať.
Mrazuvzdorné Crassulaceae sa dajú pestovať aj ako iné nemrazuvzdorné s rovnakým spôsobom zimovania v bezmrazých priestoroch.Ale okrem ušetrenia priestoru pri zimovaní v nevykurovanom skleníku,má toto zimovanie aj iný význam.Lebo taká slabo osvetlená pivnica je pri dodržaní iných podmienok /sucho,chladno/ pre zimovanie kaktusov dobrá,ale sukulenty z čeľade Crassulaceae sa zvyknú viac či menej nezdravo vyťahovať/aspoň u mňa/,alebo sa mýlim?Pri prezimovaní v skleníku je ich vzhľad rozhodne lepší,kompaktnejší.
Ale je tu riziko zamrznutia rastlín,preto je dobrá každá skúsenosť či už kladná alebo záporná o odolnosti pred mrazom jednotlivých taxónov,o spôsobe pestovania a veciach s tým súvisiacich.
Na úvod uvediem taxón,ktorý je už spomenutý v tomto fóre. Ide o Graptopetalum paraguayense,ktorým chcem dokumentovať prečo som zvolil taký široký záber,celú čelaď Crassulaceae.Veď hoci v tomto prípade ide o dobre identifikovateľné rastliny, boli okrem uvedeného už pomenované ako Echeveria, Cotyledon, Sedum,Pachyphytum ... Takto bude zaručené aj pri iných taxónoch,aby boli v jednej téme,veď sú tu navyše aj medzirodové hybridy,z ktorých tiež niektoré sú uvádzané ako mrazuvzdorné/napr.Graptosedum/ .
Na záver môjho príspevku niekoľko fotozáberov na spomínaný taxón Grapt.paraguayense.V porcelánovej nádobe rastie a obnovuje sa už niekoľko rokov:
V mojich podmienkach prezimuje v nevykurovanom skleníku v úplne suchom substráte,tak ako Husi uvádzal znesie aj -16 st.C.
Zvyčajne niekoľko stoniek zamrzne,ale nie ako bolo spomínané koncové listové ružice/tie ale môžu,ale nemusia zhniť následne/.
Tieto rastliny sa dokážu rozmnožiť v podstate z každého listu, pre istotu prezimujem jednu rastlinku aj v pivnici,ale tie zo skleníka sú až na začiatok vegetácie krajšie a kompaktnejšie.

[Alojz]

V rámci testovania,som tento rok nechal v skleníku rastliny,ktoré registrujem,ale sa im veľmi nevenujem.Jednou z nich je rastlina na prvom snímku,o ktorej som doteraz predpokladal,že je to Pachyphytum oviferum/možno správne/:

Na internete nájdete možnú mrazuvzdornosť pri úplne suchom zimovaní - 7 st.C.Ale zatiaľ boli v skleníku len -2 až 3 st.C a už spodné listy na testovanej rastline "spriesvitneli" - primrzli a postupne opadali:
Preto testovanie tejto rastliny skončilo prenesením do pivnice /dá sa povedať že úspešne,lebo rastlina prežila/.Prekvapila ma však nízka odolnosť proti tým deklarovaným - 7 st.C,takže som znova prebehol internet.Zistil som,že existuje dvojník tejto rastliny a to Graptopetalum amethystinum/dajú sa ale ľahko rozoznať podľa odlišných kvetov/,kde je ale zimná tolerancia len -2 st.C.Keďže na kvitnutie rastliny si nepamätám,neviem si ju zatiaľ určiť.
Určitým podnetom,že som ju začal testovať,sú údaje od Husiho na tomto fóre,že aj Pachyphytum compactum/na internete sú uvádzané minimá -7 st.C,ako aj pri Pach.oviferum/mu vydržalo približne tie isté teploty,ako už uvedené Graptopetalum paraguayense.Husi,prosím ťa,vyjadri sa.

[Husi]

P. oviferum mám aj ja, resp. si to myslím, že mám, ale na mraze som ho neskúšal. P. compactum u mňa vydržalo určite nižšiu teplotu ako je -7st.C ale presne neevidujem akú, minimálne jednu zimu prežilo na balkóne (loggii)
v zavretom akváriu. Ale bolo to niekde pri stene, tuším v najtuhších mrazoch prihodené nejakou starou dekou, čiže tá minimálna teplota určite nebola totožná s deklarovanou minimálnou teplotou tej zimy. A to bola vtedy zrejme jedna z tých teplejších zím. Potom bolo aj tak, že mi to zmrzlo. Čiže odhadujem odolnosť tak do -10 až -12 st.C, samozrejme za sucha. Teraz ale už s mrazuodolnosťou moc neexperimentujem, predminulú zimu mi odišli aj také echinocereusy, ktoré mali jednoznačne zimu v nevykurovanom skleníku vydržať. Nemám to moc rád, keď mi odchádzajú staré rastliny...

[Alojz]

Pred dlhším príspevkom,kde "objavím" mrazuvzdornosť jedného druhu,ešte jeden kratší.Rastlinu na snímkoch už vlastním dlhšie,ale veľmi sa jej nevenujem.Vlastne doteraz neviem o aký druh ide,vlastne ani o aký rod,či je to pachyphytum, sedum, medzirodové hybridy:pachysedum,pachyveria či iné,možno aj kultivar
Stonky tejto rastliny nedosahujú ani 15 cm a skutočná veľkosť listov je dĺžka do 4 cm,šírka do 1 cm.
Na rozdiel od predchádzajúcej rastliny ešte nevykazuje žiadne poškodenie,ale na testovanie som odstrihol len z jednej vetvičky.

[Alojz]

V poslednom príspevku som avizoval "objav mrazuvzdornosti" u jedného druhu,kde som to vôbec nečakal.Pred niekoľkými rokmi z dovolenkového pobytu na Francúzskej riviére som si "dovolil" doniesť pár vetvičiek/aj semien/ z tu vysadených sukulentov.Z jednej vetvičky s ružicou/rovno z campingu/mi vyrástol nižší rozvetvený ker s množstvom modrozelených ? ružíc.Po určitom čase som sa dočkal aj kvetov,kvitli počas prezimovania v málo osvetlenej pivnici.Pomyslel som si ,že asi ide o nejaké Aeonium. Tu je záber,ako to asi vyzeralo/v polovici marca/:

Nič moc,bledá vytiahnutá kvetná os s bledožltými kvetmi /navyše zastrčené v pivnici/.Všetko sa ale zmenilo v jednu jar,keď po zime som našiel v skleníku na zemi jednu odpadnutú vetvičku a na prekvapenie vôbec nepoškodenú.Hneď som ju zasadil a už vyrastený kríček som nechal ďalšiu zimu úplne nasucho prezimovať v skleníku spolu s Grapt.paraguayense.Aké bolo moje prekvapenie,že rastlina vydržala už spomínaných - 16 st.C.Pár stoniek síce namrzlo,ale dokonca neskoršie ako u spomenutého graptopetala.Tu je záber rastliny prezimovanej v skleníku presne z rovnakého dňa ako ten záber s pivnice:

Je vidieť pekne vyvinuté základy kvetenstva a približne za mesiac rastlina takto rozkvitla peknými zlatožltými kvetmi:


A nielen kvety boli neporovnateľne krajšie,pekne sa vyfarbili aj listy.Zmrznuté stonky som zrezal do zdravých pletív a pre zaujímavosť som z nich odrezal aj jednu koncovú ružicu.Tá,hoci nemala ani kúsok stonky,zakorenila a dokonca vzápätí vykvitla /chcel som ju dať ako hádanku,neverím,že by niekto uhádol - vyzerala ako echeveria/.
To som už na internete začal zisťovať,o aký druh vlastne ide.Našťastie na svojich stránkach D.Petrlíková popisuje druh Sedum palmeri - mexický rozchodník s predpokladanou mrazuvzdornosťou do -5 st.C a pri tej príležitosti aj podobný Sedum compressum.Tento býva považovaný za synonymum spomenutého druhu/na väčšine stránok,kde som ho našiel/.Ale D.Petrlíková uvádza diakritické znaky,ktoré ho od Sed.palmeri spoľahlivo odlišujú a to je tá "moja rastlina".
Prešiel som dosť stránok a u týchto spomínaných mexických rozchodníkov ozaj nejaká mimoriadna mrazuvzdornosť uvádzaná nebýva.Preto si dovolím tvrdiť,že som skutočne objavil mrazuvzdornosť tohto mexického Sedum compressum.Je na úrovni Graptopetalum paraguayense,čiže na sucho v nevykurovanom skleníku - 16 st.C.

[Alojz]

Ako zvyčajne,nadviažem na predchádzajúce príspevky,lebo by bolo dobre doplniť celkom pekný mrazuvzdorný párik Graptopetalum paraguayense a Sedum compressum na čo najväčšiu skupinku.Čiže testovať rastliny z čeľade Crassulaceae,kde je uvádzaná mrazuvzdornosť,možno, že prekvapia ako spomínané Sedum.Na to netreba vždy riskovať celú rastlinu,niekedy stačí nejaká oddelená vetvička...
Veľmi nádejne vyzerala jedna rastlina,ktorú som testoval pred niekoľkými rokmi/keď sme ešte nevlastnili internet/.Je to Cotyledon orbiculata,ktoré som vypestoval zo semien už dosť dávno/

V Atlase sukulentov I. z roku 1997 bola totiž táto rastlina prezentovaná ako horská až vysokohorská s najlepšími podmienkami kultúry: v lete pestovanie vonku ,v zime v nevykurovanom skleníku,kde u nich prežíva bez problémov až
-20 st.C/dokonca porovnávaná s mrazuvzdornými opuntiami/. Ten internet som spomenul úmyselne,lebo teraz si na ňom nájdete,že rastliny majú zimné minimum okolo -4 st.C.A vtedy,keď som čakal odolnosť -20st.C,tie rastliny " spoľahlivo" pri -4 st.C zamrzli.Lenže nie je orbiculata ako orbiculata,dnes je do tohto taxónu zaradených množstvo neuveriteľne odlišných rastlín.Ale v tom atlase J.Halda/aj keď ako vždy "trošku" nadsadzuje/uvádza fotozáber krásne kvitnúcej rastliny z konkrétneho stanoviska z Lesotha,v oblasti hory Thabana Ntlenyana/ktorá je svojou nadm.výškou 3514 m n.m.najvyššou horou Afriky na juh od rovníka/z nadmorskej výšky 3250 m n.m.Na internete som z tej oblasti našiel min.teplotu z roku 1967 cez -20 st.C.
J.Halda ďalej uvádza jednoduché pestovanie a radí túto rastlinu k najozdobnejším sukulentom.A tu nastáva otázka:dali by sa tieto konkrétne "Haldove" rastliny/alebo ich semená/ reálne niekde zohnať?

[miro]

Grékom zobrali na kúrenie, tak až nasledujúce roky budú produkovať mrazuodolné. Ono strašne veľa sukulentov vydrží, nesmú byť moc nachlastané a pokiaľ ich máš do mínusových 5° v skleníku, na sucho, tak sa dá povedť dobré. Ale nie pochopitelne Madagaskar a podobné špeky. Stačí sa kuknúť na počasie v JAR či Namíbia, v horách i riadne mrzne, ale sneh nieje, taká ta suchá zima. Ale aj v zime nezabudni na ventilátor, aby sa vzduch hýbal. Na niektorých prednáškach chalani kázali aj fotky, kedy litopsíky a iné boli zamrznuté, ale slnko ich každý deň aj troška zohrialo. Tak že pokus - poriadny zaizolovaný skleník a veľký aby to malo akú takú zotrvačnosť pri zaslnení a sucho, moc sucho.

[Alojz]

Miro,ten môj skleník je skôr "deravý" ako izolovaný,ale tie spomínané 2 taxóny/+delospermy,nejaké talinum a samozrejme mrazuvzdorné kaktusy/ to vydržia.Ale už Husi vo svojom príspevku ma priviedol na myšlienku,kedy by ten skleník bolo treba čo najlepšie zaizolovať.Totiž tých rastlín z čelade Crassulaceae s mrazuvzdornosťou cez -10 st.C je rozhodne viac - skúsiť ich v čase najväčších mrazov zakryť nejakou starou dekou a keď sa to osvedčí,to by už mohla byť celkom početná skupina,ktorá by v zime nezaberala miesto v pivnici/najmä,keď už nie je/.

[Alojz]

Miro,pri tom tvojom siahodlhom zozname som najprv zaváhal,či ten kaktusár z Helmutovíc nie je fiktívny a skutočne na internete sa mi nepodarilo tie Helmutovice nájsť/hoci dokonca som našiel aj poľnohospodársku usadlosť z nášho okresu/...
Je jasné,že to nie je zoznam testovaných rastlín,lebo na to by bolo treba niekoľko životov.Navyše tie stupne u mnohých taxónov mi boli akosi dôverne známe,takže vyzerá to na zoznam vypracovaný z rôznych údajov na internete.Preto ho treba považovať za informáciu o niektorých rastlinách,ktoré vykazujú nejaký stupeň mrazuvzdornosti.Niektoré tam ani nemuseli byť zaradené/ale zas by ten zoznam bol kratší /,pretože z praktického hľadiska je zbytočné testovať rastliny,kde nie je predpoklad minimálnej tolerancie aspoň - 7 st.C s tým,že niektoré môžu prekvapiť,alebo pre tých pestovateľov,ktorí v zime temperujú skleník napr.do minima -10 st.C.
Okrem reálnych údajov sú tu niektoré vyslovene zavádzajúce napr.Echin.reichenbachii,jeden z najodolnejších,rozhodne cez -20 st.C,tu má uvedených len -12 st.C a to ani nehovorím o jednej z najodolnejších opuntií zo skalky Op.phaeacantha,ktorá je postavená na úrovni Feroc.wislizenii -12 st.C
Môže to čiastočne byť spôsobené tým,že nie sú uvedené žiadne zberové čísla,ani lokality,ktoré sa mrazuvzdornosťou značne líšia,nehovoriac ani o tom,že aj pri rovnakých taxónoch sa niekedy údaje na internete značne líšia.
Dôležitý je aj spôsob testovania.Preto ,ak niekto napíše,že v jeho temperovanom skleníku na minimum -10 st.C prezimovali tie a tie druhy,ešte to neznamená skutočný stupeň mrazuvzdornosti /môže byť aj dvojnásobný/,takže opísať -10 st.C bez ďalších informácií je zavádzajúce
A keďže sme v téme mrazuvzdorné Crassulaceae,z tohto zoznamu vyplýva možnosť dosť vysokej mrazuvzdornosti u niektorých ďalších Sedum .

[Alojz]

V podstate súhlas,stačí napr.tú istú rastlinu prestať polievať o mesiac skôr a to je niekedy sakra veľký rozdiel.Práve preto je dôležité uviesť,za akých pestovateľských podmienok bola rastlina testovaná.
Ale na druhej strane/hoci niekedy bývajú neuveriteľné výnimky/, ten istý druh z lokality,kde v zime bývajú dvojnásobné mrazy, by predsa len mal byť mrazuodolnejší.../,túžim po tých "Haldových" Cotyledon orbiculata/viď 1.strana/.

[Alojz]

Taký dodatok k testovaniu,veď nemôžeme vždy začínať od základu a testovať už rokmi overené taxóny/a je ich v celej kaktusársko - sukulentárskej ríši dosť/.Stačí len pozorne čítať zásadné údaje,ktoré sa hlavne týkajú zálievky,kedy posledný krát poliať event.kedy by už substrát mal byť suchý.Či substrát má byť striktne suchý,či určitá vlhkosť nevadí a pod.Dosť dôležité je v uzavretých priestoroch skleníkov alebo parenísk,koľko slnka v zime dostávajú,či sa tieto priestory zvyknú prehrievať,či nie - to sú tie individuálne odchýlky.
Na záver:Neviem či táto téma Mrazuvzdorné/nie zimovzdorné / Crassulaceae je vhodná na všeobecné úvahy o mrazuvzdornosti, pretože v tejto čeľadi sa o testovaní na mrazuvzdornosť toho veľa nedozviete,je to skutočne "pole neorané"...
Už v prvom príspevku som uviedol,že hlavným zámerom tohto zisťovania,je rozšíriť množstvo sukulentných rastlín,ktoré by mohli s ochrannou či bez nej prezimovať v nevykurovanom skleníku a tak rozšíriť sortiment pestovaných sukulentov pre tých,čo nemajú pre nich vhodné zimovacie priestory.Zdá sa ,že takýchto rastlín/a celkom zaujímavých/ by mohlo byť relatívne dosť,len sú zatiaľ málo rozšírené,v podstate nepoznané a tobôž nie odskúšané.

[miro]

Pri jednom našom autovýšlapu sme po ceste riešili problematiku "kam s celou zbierkou na zimu" a našli sme unikátné riešenie. Pre pestovateľov klasických sukulentov, ktoré to prečkajú hocikde v byte alebo na skrini, tam skutočne problém nie je. Ale chúlostivé druhy alebo pri nedostatku miesta je to problém. Pri našom rozbore podmienok v našich podmienkach sme si na pomoc zobrali metodiku ukladania biologického a teda aj botanického materiálu v tekutom dusíku. Nezľaknite sa, nebudete potrebovať tekutý dusík. Tak že postup pre uloženie aj pomerne rozsáhlej kolekcie je skutočne jednoduchý a nie je až tak finančne náročný, teda v každom prípade nepomerne lacnejší ako vykurovať skleník. Pri prepočte na to vychádza celkom málo, asi tak maximálne do 250 € za rok a to pri porovnaní s prevádzkou skleníka je málo. Pokiaľ dokážeme rastliny uložiť prostokorenné, je to výhodnejšie, pretože potrebujeme menej mieta pre viacej rastlín a tak náklady na ročnú prevádzku klesajú až na tretinový cenu. Tak že posúdime každý sám, či náklad na prevádzku tak 80 € ročne stojí za to mať celú kolekciu sukulentných rastlín a to či ide o čisté "pravoverné"sukulenty alebo o kaktusy, o tom nerozhoduje. Dokonca sa dá takto uložiť aj kolekcia orchidejok alebo citrusov, nie je podstatné čo petujeme. Ide o postup ako to urobiť. Tak že v tom aute ako si tak ideme, padol aj záver. Rastlinky je najlepšie vybrať z črepníkov, riadne očistiť od substrátu. Dokonca nám pre tento technologický postup nevadia ani škodcovia, či už vlnatka alebo pavúčik, proste nič. Tak že sú tu následujúce úspory aj s používanim a vlastne nepoužívaním chémie či času potrebného na pravidelné presádzanie rastlín a s večným bojom zo škodcami.

[trebla]

Teóriu o pestovaní pri nízkych teplotách som už skúšal. Princíp je ten, že sa otočí teplomer, vlastne teplota: teplota nesmie stúpnuť nad určitú hodnotu (naopak, ako pri bežnom pestovaní).
Napr.: ECE rigidissimus rubispinus je takto mrazuvzdorný asi do -15°C. Pri stúpnutí teploty nad túto hodnotu sa rastlina začína roztápať a hynie.
Výhody tohto pestovania sú: minimálna (nulová) zálievka, žiadne hnojenie, žiadny škodcovia, nevýhodou väčšinou žiadne kvety, ak sa však vystihne moment prechodu z teplého na mrazové pestovanie, aj toto nie je problém...

Miro, nepatrilo to do rubriky 01/04/2012?